Pod gesciou starostu obce Lukovištia, Mgr. Romana Huberta, sa uskutočnila minulý víkend oslava Dňa obce 2023. Táto každoročne pritiahne do svojej rodnej obce mnohých rodákov, ktorí sa počas minulých rokov rozpŕchli po celom Slovensku, ba i do zahraničia. Dobré meno bývalej strediskovej obce nešírili len Ivan Krasko a historická pálenica, ale i ďalší šikovní obyvatelia, ktorí sa venovali okrem vlastnej práci i mnohým zaujímavým voľnočasovým aktivitám ako boli dobrovoľní hasiči, dobrovoľné ženské zdravotné hliadky SČK, ochotnícky divadelníci, folkloristi, šachisti, v rámci Telovýchovnej jednoty Družstevník futbalisti a volejbalistky. Každé stretnutie lukovišťských rodákov na dňoch obce sa nieslo v znamení krásnych spomienok, zážitkov a zábavy. To terajšie, minulý víkend, pripomenulo krásnu a priekopnícku volejbalovú tradíciu.
Možno si mnohí ani neuvedomili a zatiaľ ani nedocenili, čo dievčatá, resp. ženy, dosiahli v tom čase v šesťskovom volejbale v rámci okresu Rimavská Sobota. Táto priekopnícka činnosť začala začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia po otvorení novej plne organizovanej základnej deväťročnej školy v Lukovištiach /v roku 1962/, so spádovou oblasťou pre osem okolitých obcí. Vedúcou osobnosťou pre začiatky školských voľnočasových aktivít na škole bol mladý učiteľ Ján Kúdela, ktorý si získal mnohých žiakov, hlavne dievčat a začal sa s nimi venovať volejbalu. Vzhľadom na podmienky školy, to bola veľmi dobrá voľba a pre dievčatá sa stala ich životným štýlom, ktorému prepadli na zbytok svojho života.
Prvý okresný turnaj žiačok v roku 1965, ktorý organizovala lukovišťska ZDŠ-ka, ešte nevyhrali, ale od ďalšieho roka už nenašli premožiteľa a pridali aj víťazstvá v okresných olympiádach mládeže, kde už hrali aj stredoškoláčky. Zahájili tak tradíciu ženského volejbalu v okrese Rimavská Sobota. Na výzvu Okresného výboru Slovenskej telovýchovnej organizácie v Rimavskej Sobote, založili 25. marca 1970 v Lukovištiach Telovýchovnú jednotu Družstevník, podporovanú predsedom miestneho JRD Ing. Júliusom Pálkovičom. Volejbalový klub, ktorý viedol a trénoval Ján Kúdela, sa začal od mája 1970 , ako prví z rimavskosobotského okresu, zúčastňovať zápasov Oblastnej súťaže vo volejbale žien. Niektoré dievčatá z kádra sa museli ostaršiť, aby družstvo mohlo na zápasy nastúpiť. Hrali v tomto zložení: Ľubica Utisová, Elena Ľuptáková, Jana Aneta Fúriková, Oľga Astalošová, Ľubica Astalošová, Soňa Bendová, Ľubomíra Kolesárová, Soňa Ciliková, Kornélia Bottová. V ďalších ročníkoch sa pridali: Viera Baňáková, Alica Krokavcová, Eva Belková, Zora Gallová, Alena Nirházová, Ružena Vrábľová, Zdena Majanová, Elena Šrámková, Jana Bordášová, Jana Bottová.
V oblastnej súťaži hrali už renomované družstvá: Iskra Smrečina Banská Bystrica, Bučina Zvolen, Pleta Banská Štiavnica, Tesla Nižná nad Oravou, Strojár Lučenec, po dvoch rokoch pristúpili ďalšie: Hliník Žiar nad Hronom, Tatran Liptovský Mikuláš, Slovan Rim. Sobota, Iskra Hnúšťa, Slovan Číž. Prvý rok v súťaži bol ťažký a víťazstiev poriedko, ale neskončili posledné, alebo znechutené. V ďalších ročníkoch sa ich výkonnosť vyrovnala, a aj stými najsilnejšími hrali vyrovnané partie a umiestňovali sa v hornej polovici tabuliek. Ešte pozoruhodnejšie výsledky dosahovali na turnajoch poľnohospodárskej a dedinskej mládeže, kde vyhrávali krajské turnaje a ako víťazky postúpili na celoslovenský turnaj v rámci dožinkových slávností v Nitre v rokoch 1971,1972,1973,1975. Jedenkrát zvíťazili, dvakrát boli druhé za víťaznou prvoligovou VŠP Nitra a raz boli tretie. Dvakrát reprezentovali Slovensko, kraj i obec na Celoštátnom finále súťaže dedinských družstiev vo volejbale žien v Dřevěniciach pri Jičíne v Čechách, kde skončili z desiatich družstiev zhodne na piatom mieste. Boli to krásne momenty ich volejbalovej kariéry. Volejbalistky zohrali aj tri medzištátne zápasy s družstvami z Maďarska (vyhrali 3:0;3:0/, z Bulharska (2:1/ a z Rumunska (1:2/. Zúčastňovali sa aj mnohých ďalších turnajov pri príležitosti rôznych udalostí a sviatkov v širokom okolí s pozitívnou bilanciou. Počas vysokoškolských štúdií hráčky O. Astalošová, N. Bottová a J. Fúriková posilnili ligové družstvá Iskru Smrečina Banskú Bystricu, ČH Bratislava a VŠ Prahu. Po skončení hrávali opäť za Lukovištia až do polovice osemdesiatych rokov. To bola éra jednej šťastnej generácie, ktorá si našla svoj zmysel života v tejto peknej loptovej hre a pre obec získala prívlastok „volejbalové centrum okresu“ Zimná príprava v telocvični bola už v tom čase nutnosťou pre rozvoj výkonnostného volejbalu, ale pre dievčatá z tunajšej volejbalovej liahne sa nedoprialo k ich ďalšiemu rozvoju postaviť telocvičňu vedľa školy v Lukovištiach. Je len na škodu, že okrem miestneho JRD, sa nikto iný nenašiel zo štátnych orgánov, či telovýchovného hnutia, aby myšlienku rozvoja dedinského športu v Lukovištiach podporil tým žiadaným smerom. Miesto potrebnej výstavby telocvične pri ZDŠ Lukovištiach sa nakoniec táto škola v roku 2002 zrušila.
